Organizácie UNESCO, UNICEF, UN Youth Office a WHO vyzvali na posilnenie politík a investícií do duševného zdravia detí a mládeže ako samostatnej globálnej priority, ktorá by mala byť explicitne zahrnutá v budúcich rezolúciách OSN, ľudskoprávnych rámcoch a monitorovacích mechanizmoch v súlade s Agendou 2030[1][2]. Napriek rastúcemu uznaniu duševného zdravia ako základného ľudského práva, deti a mládež sú stále nedostatočne zastúpené v globálnych záväzkoch, dátových systémoch a financovaní[1][4]. Približne 1 z 7 adolescentov na svete má duševné problémy, no mnohí nedostávajú liečbu kvôli fragmentovaným politikám a nedostatku služieb, najmä v oblasti prevencie a včasnej intervencie[3]. Len asi polovica krajín má národné stratégie pre duševné zdravie detí a mládeže, a ešte menej poskytuje komunitné alebo školské služby[3]. Výzva zdôrazňuje potrebu koordinovanej medziagentúrnej spolupráce a zapojenia detí a mládeže ako rovnocenných partnerov do tvorby, implementácie a hodnotenia politík[1][2]. Investície by mali podporovať prevenciu, propagáciu a ochranu prostredníctvom prepojenia komunitných, školských a digitálnych služieb s ďalšími sektormi ako vzdelávanie, zdravotníctvo, šport či ochrana[1][2]. Súčasťou odporúčaní je aj integrácia ukazovateľov duševného zdravia do širších monitorovacích systémov, čo zvýši zodpovednosť a viditeľnosť pokroku[2].