Článok popisuje osobné spomienky autora na časy strávené u babičky. Najčastejšie spomienky sú spojené s návštevami malého sovietskeho cukrárne Penguin. Autor spomína, že zmrzlina bola vždy v jednej chuti a podávala sa v porciách po 100 g. Nádoby na zmrzlinu neboli súčasťou ponuky. Spoločné nákupy a konzumácia zmrzliny boli pre autora špeciálnou tradíciou. Autor považuje túto činnosť za tajnú radovánku, ktorá patrila len im dvom. V článku nie sú uvedené štatistiky ani vedecké zistenia.