Štúdia CHRYSALIS-2 (kohort C) skúmala kombináciu amivantamabu a lazertinibu u 105 pacientov s pokročilým nemalobunkovým karcinómom pľúc (NSCLC) s atypickými mutáciami EGFR, ako G719X (56 %), L861X (26 %) a S768I (23 %), vrátane jednoduchých a kombinovaných mutácií[1][2]. Pacienti mali najviac dve predchádzajúce línie liečby, vrátane inhibítorov EGFR prvej alebo druhej generácie[1]. Pri mediánovom sledovaní 16,1 mesiaca dosiahla objektívna odpoveď na liečbu (ORR) 52 % (95 % CI: 42–62 %), všetky čiastočné odpovede[1][2]. Mediánna dĺžka odpovede bola 14,1 mesiaca (95 % CI: 9,5–26,2 mesiaca), mediánna doba do progresie bez progresie (PFS) 11,1 mesiaca (95 % CI: 7,8–17,8 mesiaca) a mediánna celková prežívanie nebola dosiahnuteľná (95 % CI: 22,8 mesiaca a viac)[2]. U neliečených pacientov bola ORR 57 % (95 % CI: 42–71 %), mediánna dĺžka odpovede 20,7 mesiaca a PFS 19,5 mesiaca[2]. Ďalších 35 % pacientov malo stabilné ochorenie[2]. Kombinácia preukázala klinicky významnú protinádorovú aktivitu bez nových bezpečnostných signálov[1][2].