Vedci analyzovali genómy deviatich vtáčích druhov, vrátane piatich konzumujúcich cukor ako papagáje, medosuchory, kolibríky a slnkozary, a porovnali ich so štyrmi druhmi žijúcimi na semienkach, hmyze či mäse.[3][4][5] Získali aj transkriptómy tkanív súvisiacich s trávením u troch nekтарových a troch ne-cukrových vtákov.[3][4] Identifikovali tisíce zmien v DNA, väčšinou v regulačných oblastiach ovplyvňujúcich transkripciu génov, a takmer 600 génov priamo kódovaných pre spracovanie cukru a tukov.[4] Konvergentné zmeny sa objavili v 66 proteínových génoch naprieč viacerými líniami cukrožravých vtákov.[4][5] Jediný gén zmenený vo všetkých štyroch skupinách cukrožravcov bol MLXIPL, regulátor glukózového metabolizmu a lipogenézy, čo potvrdili laboratórne testy na kolibríkoch oproti lastovičkám.[3][5] Ďalšie adaptácie zahŕňali gény regulujúce krvný tlak, rovnováhu vody, srdcový rytmus a transport iónov v obličkách, súvisiace s vysokým príjmom cukru a tekutín.[4][5] Tieto zmeny boli buď zdieľané medzi skupinami, alebo špecifické pre jednotlivé línie.[3][5]