Vedci identifikovali bunkový, termodynamický mechanizmus, ktorý vysvetľuje prepínanie medzi nočnou a dennou aktivitou u cicavcov.[1] Pomocou denných tepelných alebo osmolarických cyklov zistili opačné entrainment denných verzus nočných buniek, čo odráža časovú niku ich druhov.[1] Bunky myší a ľudí sa líšili nielen veľkosťou, ale aj smerom odpovede na teplotu, pričom zmena teploty vyvolala opačné posuny v globálnej syntéze proteínov a fosforylácii.[1] Tieto rozdiely zapojili odlišnú citlivosť na signalizačné dráhy mTOR a WNK kinázy.[1] Porovnávacia genomika potvrdila zrýchlenú evolúciu génov v týchto dráhach u denných cicavcov, čo zvyšuje odolnosť ich buniek voči termodynamickým perturbáciám.[1] Inhibícia mTOR u nočných myších buniek, tkanív a in vivo posunula cirkadiánne načasovanie smerom k dennej aktivite.[1] Tieto zistenia spájajú bunkové odpovede na termodynamické zmeny s cirkadiánnym entrainment cez genetické zmeny v mTOR a WNK dráhach.[1]