Vedci vytvorili atlas chromatinovej dostupnosti z približne 7 miliónov buniek z 21 tkanív u cicavcov v troch vekových skupinách oboch pohlaví.[2][3] Atlas odhalil 536 hlavných bunkových typov a 1828 podtypov definovaných jedinečnými chromatinovými krajinami na približne 1,3 milióna cis-regulačných prvkov.[2][3] Pri starnutí došlo k rozsiahlej remodelácii imunitných línií s nárastom plazmatických buniek a makrofágov a úbytkom progenitorov T a B buniek.[2][3] U neimunitných buniek výrazne klesli populácie obličkových podocytov, granulóznych buniek vaječníkov, tenocytov svalov a aerocytov pľúc.[2][3] Mnohé bunkové podtypy sa menili synchrónne naprieč viacerými orgánmi, čo naznačuje vplyv systémových signálov.[1][2] Na molekulárnej úrovni bolo identifikovaných tisíce oblastí s odlišnou chromatinovou dostupnosťou, vrátane zmien v špičkách a motívoch transkripčných faktorov spojených s génmi zápalu a vývoja.[1][2] Približne 40 % zmien v bunkových populáciách bolo závislých od pohlavia, s desiatkami tisíc špičiek zmenených výlučne u jedného pohlavia.[1][2] Tieto zistenia poskytujú rámec na pochopenie starnutia a zdroj pre terapeutické stratégie.[1][3]