Súkromné financovanie nemôže nahradiť verejné financovanie vedy, pretože firmy sledujú zisk a nie vždy riešia najväčšie spoločenské potreby[1]. Príkladom je Big Pharma, ktoré zanedbáva choroby postihujúce chudobných ľudí[1]. Verejné financovanie umožňuje sústrediť sa na verejné potreby a podporovať dlhodobé projekty trvajúce roky či desaťročia, ako mapovanie pobrežia USA alebo ľudského genómu[1]. John R. Steelman, asistent prezidenta Harryho Trumana, v správe Science and Public Policy z roku 1947 zdôraznil dôležitosť federálneho financovania výskumu na univerzitách aj v štátnych inštitúciách[1]. Steelman rozlišoval štyri typy vedy: základnú, podpornú, aplikovanú a vývojovú[1]. V súčasnosti sa kvôli škrtom v USA pod Trumpovou administratívou na Harvard School of Public Health vytvorila pracovná skupina na strategické partnerstvá s farmaceutickými firmami[1]. Niektorí tvrdia, že súkromné financovanie je flexibilnejšie a menej náchylné na skupinové myslenie[1].