Štúdia skúmala účinky triptolidu na poškodenie buniek rohovky vyvolané zvýšenou osmolalitou, ktorá je charakteristická pre suché oko[2]. Vedci testovali triptolid na ľudských epitelových bunkách rohovky v laboratórnych podmienkach, pričom porovnávali skupinu bez liečby, skupinu s triptolídom a skupinu len s triptolídom bez hyperosmotického stresu[2]. Výsledky ukázali, že hyperosmotický stres znížil množstvo živých buniek na 54,47 % a zvýšil mieru pyroptózy (typ bunkovej smrti) na 40,28 %, zatiaľ čo triptolid tieto negatívne účinky výrazne zlepšil – zvýšil počet živých buniek na 86,47 % a znížil pyroptózu na 17,01 %[2]. Triptolid tiež znížil hladiny zápalových látok IL-1β a IL-8, ktoré sú spojené s poškodením očného povrchu[2]. Mechanizmus účinku spočíval v inhibícii signálnej dráhy TLR4/NF-κB/NLRP3, ktorá riadi zápal a pyroptózu[2]. Triptolid nemal žiadne negatívne účinky na normálne bunky rohovky[2]. Autori záveru, že triptolid má potenciál pri liečbe ochorení očného povrchu spôsobených zvýšenou osmolalitou slz[2].