Štúdie non-inferiority sú cenným typom klinického skúšania na vyhodnotenie nových liečebných postupov, ktoré môžu mať rôzne výhody. Tieto pokusy sa čoraz častejšie používajú, no pri ich navrhovaní a analýze majú metodologické problémy. Tieto problémy treba zvážiť pri podpore výskumu a publikácií najvyššej kvality. Komentár uvádza kľúčové body, ktoré treba pri nich zohľadniť. Zahŕňajú výber non-inferiority marže (M alebo Δ), ktorá sa stanoví pred skúšaním a určuje stupeň menejcennosti testovanej liečby oproti kontrole. Ak dôverový interval pre rozdiel vylúči, že menejcennosť je väčšia ako marža, liečba sa vyhlási za non-inferiority. Analýza by mala používať ITT (intention-to-treat) a PP (per protocol) sady rovnako dôležité, aby viedli k podobným záverom.