Kohortová štúdia skúmala riziko porúch užívania látok (SUD) u amerických veteránov s diabetom 2. typu po začatí agonistov receptora GLP-1 v porovnaní s inhibítormi SGLT-2. Primárna skúška zahŕňala 524 817 pacientov bez anamnézy SUD (124 001 na GLP-1, 400 816 na SGLT-2). Začatie GLP-1 bolo spojené so zníženým rizikom SUD súvisiacich s alkoholom (HR 0,82, 98,5% CI 0,78-0,85; NRD -5,57/1000), kanabisom (HR 0,86; NRD -2,25), kokaínom (HR 0,80; NRD -0,57), nikotínom (HR 0,80; NRD -1,64), opioidmi (HR 0,75; NRD -0,86) a inými látkami (HR 0,94; NRD -1,12), ako aj zloženým výsledkom všetkých SUD (HR 0,86; NRD -6,61). U 81 617 pacientov s existujúcim SUD (16 768 na GLP-1, 64 849 na SGLT-2) GLP-1 znižovalo riziko návštev pohotovosti súvisiacich so SUD (HR 0,69; NRD -8,92), hospitalizácií (HR 0,74; NRD -3,74), úmrtnosti súvisiacej so SUD (HR 0,50; NRD -1,52), predávkovania (HR 0,61; NRD -1,49) a suicidálnych pokusov (HR 0,83; NRD -9,95). Analýzy adherencie k liečbe potvrdili konzistentné výsledky. Štúdia naznačuje preventívny účinok GLP-1 na vznik aj zhoršenie SUD.