Článok z New England Journal of Medicine predstavuje šesť praktických stratégií na oživenie klinického stretnutia pri lôžku pacienta.[1][2][4] Prvou stratégiou je ísť k lôžku a pozorovať pacienta z nohy postele alebo chodby, čo odhaľuje kľúčové stopy pre diagnózu, prognózu a osobné okolnosti pacienta, ako napríklad pri opise Parkinsonovej choroby Jamesom Parkinsonom.[1] Moderné lôžko zahŕňa aj telemedicínu a domáce návštevy.[1] Druhou stratégiou je vytvárať príležitosti na zámernú prax, kde pacientovo zamerané vzdelávanie pri okrúhlych vizitách zvyšuje efektivitu a spokojnosť lekárov.[1][2] Preklinickí študenti, ktorí sa zúčastňujú na pozorovaných stretnutiach s reálnymi a štandardizovanými pacientmi, majú lepšie klinické zručnosti na konci tretieho roka.[1] Tretia stratégia spočíva v hľadaní a poskytovaní spätnej väzby na klinické zručnosti pri lôžku, čo v kontextovo špecifickom spôsobe uisťuje pacienta o zapojení celého tímu.[1][2] Ďalšie stratégie zahŕňajú integráciu technológií ako digitálne stetoskopy a ultrazvuk, uznanie sily stretnutia za diagnózou a tradičné ranné okrúhle vizity ako najlepšiu príležitosť na výučbu.[2]