Trofický syndróm trojklaného nervu (TTS) je charakterizovaný samousádzanými ulceráciami v oblasti inervovanej trojklaným nervom, najčastejšie na krídle nosa, pričom špička nosa býva ušetrená.[1] Vzniká poškodením centálnych alebo periférnych vetiev trojklaného nervu, prvýkrát ho popísali neurochirurgovia na začiatku 20. storočia u pacientov po rizotómii trojklaného nervu.[1] Liečba nemá stanovený algoritmus kvôli malému počtu prípadov a vyžaduje multidisciplinárny prístup s behaviorálnymi, farmaceutickými alebo chirurgickými intervenciami.[1] Používané terapie zahŕňajú gabapentín, amitriptylín, karbamazepín, transkutánnu nervovú stimuláciu či rekonštrukčnú chirurgiu, no žiadna z nich nepreukázala jasnú prevahu v randomizovaných štúdiách.[1] Odpoveď na liečbu je všeobecne slabá a závisí od súčinnosti pacienta pri vyhýbaní sa manipulácii postihnutej oblasti.[1] Topické emolienty a steroidy nie sú účinné.[1] V jednom prípade sa syndróm prejavil ako Morgellonova choroba s oneskorenou diagnózou o 2 roky.[2]