Cielená terapia sa zameriava na špecifické molekuly alebo abnormality v rakovinových bunkách, na rozdiel od chemoterapie, ktorá ničí všetky rýchlo sa deliacie bunky bez rozdielu[1][3]. Tento prístup znižuje vedľajšie účinky, pretože šetrí zdravé bunky a je lepšie tolerovaný pacientmi[1][2][4]. Predpokladom úspechu je molekulárne profilovanie nádoru na identifikáciu mutácií a biomarkerov[1]. Odborníci súhlasia, že cielené terapie sa spoja s chemoterapiou ako základom onkologickej liečby a kombinované prístupy zlepšia výsledky pacientov. Napríklad belantamab mafodotin pri myelóme zastavuje rast rakoviny až na tri roky oproti 13 mesiacom štandardnými liekmi[2]. Cetuximab v kombinácii s chemoterapiou pri metastatickom kolorektálnom karcinóme predlžuje prežitie bez progresie z 1,5 na 3,9 mesiaca a medián prežitia z 6,9 na 8,6 mesiaca[3]. Budúcnosť spočíva v kombináciách cielených terapií s imunoterapiou na prekonanie rezistencie[1]. Cielená terapia je indikovaná pri nádoroch pľúc, prsníka, žalúdka či hrubého čreva na základe genetického testovania[4].