Štúdia skúmala vplyv sebapociťovanej osamelosti na kognitívne fungovanie a sebapociťované kognitívne schopnosti u 510 zdravých starších dospelých (354 žien) vo veku 64 až 103 rokov (priemer 78,78 ± 8,72 roka). Osamelosť hodnotili pomocou škály UCLA Loneliness Scale-3, kognitívny výkon štandardizovaným skríningom GEMS a sebapociťovanú kognitívnu efektivitu nástrojom SMAC. Výsledky ukázali, že vyššia vnímaná osamelosť je spojená s horším kognitívnym výkonom (B = -1,18; p < 0,001) a nižšou sebapociťovanou kognitívnou účinnosťou (B = 2,48; p < 0,001). Osamelosť vedie k podceňovaniu vlastných kognitívnych schopností aj pri priemernom výkone (F = 9,75; p < 0,001). Aj pri dobre zachovanej kognitívnej účinnosti osamelosť spôsobuje podceňovanie osobných kognitívnych zdrojov.