Klimatické zmeny zvýšia vyrušovanie lesov v Európe počas celého 21. storočia. Štúdia publikovaná v Science predpovedá, že frekvencia prírodných vyrušení a ich interakcií rastie, čo zosilňuje dopady na lesy. Príkladom sú výskyty lykožrúta po suchách alebo požiare po búrkach. Vyrušenia sa očakávajú až trojnásobne vyššie do konca storočia. Analýza 35 rokov dát z európskych lesov ukázala konzistentný vzťah podľa Taylorovho zákona medzi priemernými mierami vyrušení a ich variabilitou. To znamená, že s rastúcimi priemernými úrovňami sa pravdepodobnosť extrémnych udalostí zvyšuje disproporčne. Tento vzorec platí naprieč rôznymi typmi vyrušení, biómami lesov a priestorovými škálami. Výsledky vyzývajú na adaptívne stratégie manažmentu lesov na zvýšenie odolnosti.[1][3]