Štúdia analyzuje demografickú cestu ku genetickému zotaveniu koál (Phascolarctos cinereus) prostredníctvom úniku z populačných prekážok. Koaly v Queenslande vykazujú vyššiu genomovú diverzitu v porovnaní s južnými populáciami, čo súvisí s väčšími a lepšie prepojenými populáciami v minulosti, ktoré prekonali menšie demografické úzke hrdlá[1]. Južné koaly majú nízke hladiny plnej dĺžky KoRV a nižšiu prevalenciu chlamýdií, no vyššie riziko fixácie škodlivých alel, ako napríklad pri oxalátovej nefroze[1]. Minulé miešanie genetických línií medzi regiónmi naznačuje, že genetický záchranný program cez translokáciu jedincov je životaschopnou konzervačnou stratégiou[1]. Zachovanie a obnova prirodzených biotopov je kľúčové pre dlhodobé genetické zdravie koál viac ako len zvyšovanie početnosti populácií[1]. Korydory biotopov podporujú génový tok a zvyšujú efektívnu veľkosť populácie v Queenslande napriek poklesu počtov[1]. Štúdia zdôrazňuje regionálne rozdiely v citlivosti na choroby spôsobené genetickými variantmi imunitných génov[1]. Publikované v Science, zväzok 391, číslo 6789, strany 1010-1014, marec 2026.