Prechod na letný čas spôsobuje stratu jednej hodiny spánku, čo narúša cirkadiánny rytmus tela, ktorý reguluje spánok, metabolizmus, srdcový tep a krvný tlak[1]. Tento posun vedie k krátkodobým zdravotným problémom ako únava, problémy so spánkom a zmeny krvného tlaku, porovnateľné s „mini jet lagom“[1]. Štúdie ukazujú zvýšené riziko infarktu myokardu, mŕtvice, dopravných nehôd a hospitalizácií v dňoch po zmene času[2]. Americká akadémia medicíny spánku spája prechod na letný čas s vyšším výskytom porúch nálady, samovrážd, absencií v práci a iných problémov[2]. Podľa prieskumu viac ako polovica ľudí sa cíti extrémne alebo dosť unavená po jarnom posune hodín[2]. Analýza Stanford Medicine odhaduje, že trvalý štandardný čas by zabránil 300 000 prípadom mŕtvice a znížil počet ľudí s obezitou o 2,6 milióna ročne[3]. Trvalý letný čas by dosiahol približne dve tretiny týchto benefitov[3]. Väčšina ľudí sa prispôsobí rýchlo, no dôsledky sú merateľné najmä v prvých dňoch[1].