Stephen Vickers Boyden bol ľudský ekológ, imunológ a autor, ktorý sa narodil 8. februára 1925 v Croydone v Spojenom kráľovstve a zomrel 26. decembra 2025 v Canberre v Austrálii vo veku 100 rokov.[1][2] V roku 1947 absolvoval veterinárnu medicínu na Royal Veterinary College v Londýne, pracoval na University of Cambridge a Rockefeller Institute v New Yorku.[1][2] V roku 1951 získal PhD z imunológie na University of Cambridge pod vedením Iana Beveridgea a zaviedol metódu „tanned red cell“ na titrovanie protilátok, ktorá je najcitlivejšia a najpoužívanejšia.[1][2] Pracoval rok na Pasteur Institute v Paríži a potom osem rokov v Kodaňi ako šéf centra WHO pre výskum imunizácie proti tuberkulóze.[1][2] Od roku 1960 pôsobil na John Curtin School of Medical Research na Australian National University v Canberre, kde vynašiel Boydenovu komoru na štúdium chemotaxie.[1][2] V 70. rokoch riadil Hong Kong Human Ecology Program, prvú komplexnú ekologickú štúdiu veľkomesta.[1][2] Vyvinul koncept biohistorie, ktorý skúma vzájomný vplyv biologických a kultúrnych procesov v ľudskej histórii, odhadujúc, že ekologický dopad ľudí sa od začiatku histórie znásobil o desaťtisíc, väčšinou v poslednom storočí.[1] Bol profesorom emeritom ANU, členom Australian Academy of Science (FAA), Royal Society of Arts (FRSA), získal Členstvo v Ráde Austrálie (AM) v roku 1998 a Centenary Medal v roku 2001.[1][2]