Štúdia skúmala diagnostickú účinnosť kombinácie CT a MRI pri rozlišovaní benígnych a malígnych kompresných zlomenín stavcov. Do výskumu bolo od januára 2020 do januára 2025 zaradených 150 pacientov, rozdelených podľa patologického nálezu na benígnu skupinu (76 prípadov) a malígnu skupinu (74 prípadov). Všetci pacienti podstúpili MRI a CT vyšetrenia. Medzi skupinami boli významné rozdiely v MRI znakoch, ako stupeň kompresie tela stavca, rozsah a umiestnenie lézií, pokompresná tebrológia, morfológia mäkkého tkaniva a tela stavca, signálne zmeny žíl tela stavca (P < 0,05). Hodnota zdanlivého difúzneho koeficientu (ADC) bola v benígnej skupine vyššia ako v malígnej (P < 0,01). Kombinovaná diagnostika CT a MRI dosiahla vyššiu presnosť, senzitivitu a špecificitu oproti jednotlivým metódam (P < 0,05). Kombinácia MRI a CT tak preukázala vysokú diagnostickú hodnotu pri identifikácii povahy zlomenín.