Anémia je časté ochorenie u kriticky chorých pacientov, ktoré sa liečí transfúziou červených krviniek s cieľom zvýšiť hladinu hemoglobínu a zlepšiť okysličenie tkanív[1][3]. Súčasné klinické usmernenia uprednostňujú reštriktívnu stratégiu transfúzie (hemoglobín 7–9 g/dl) u hemodynamicky stabilných pacientov bez akútneho koronárneho syndrómu alebo aktívneho krvácania[1]. Liberálna stratégia s vyššími prahmi hemoglobínu je vhodnejšia len pre pacientov so základným kardiovaskulárnym ochorením, kritickým stavom alebo kandidátov na chirurgický zákrok[1]. Rozhodovanie o transfúzii by malo vychádzať z klinického stavu pacienta a symptómov anémie, nie len z arbitrárnych hodnôt hemoglobínu alebo hematokritu[3]. Nadmerné používanie transfúzií červených krviniek zvyšuje riziko nežiaducich účinkov, ako sú alergické reakcie, infekcie, sepsa a poškodenie pľúc[1]. Klinické štúdie preukázali, že reštriktívna stratégia nevedie k zvýšenej mortality a morbidite u hospitalizovaných pacientov[1]. Individualizovaný prístup, ktorý zohľadňuje špecifické klinické stavy pacienta, predstavuje tretiu možnosť optimalizácie rovnováhy medzi rizikami a prínosmi transfúzie[3].