Štúdia farmakovigilancie analyzovala údaje z databáz FAERS a CVARD o nežiaducich imunosupresívnych účinkoch (IRAE) pri liečbe glioblastómu kombináciou bevacizumabu (BEV) a temozolomidu (TMZ). Celkovo bolo 1 076 hlásení v skupine BEV + TMZ, 2 633 v monoterapii BEV a 3 156 v monoterapii TMZ. Kombinovaná terapia ukázala silné signály disproporcionality pre zriedkavé imunosupresívne a oportúnne infekcie, ako hemofagocytárna lymfohistiocytóza (HLH; Ω = 0,648), strongyloidóza (Ω = 0,744), infekcia vírusom Epstein-Barrovým (Ω = 0) a cytomegalitída (Ω = 0,943). Analýza interakcií naznačila viac než aditívne signály pre hematologické toxicity (napr. pancytopénia) a nehematologické (napr. enteritída). Čas do nástupu lymfocytopénie sa posunul z 34 dní pri monoterapii BEV na 23 dní pri kombinácii. Multivariabilná logistická regresia ukázala vyššiu pravdepodobnosť hlásenia IRAE pri monoterapii BEV oproti TMZ (OR = 3,6037, 95 % CI: 1,0378–12,652, p < 0,05), bez významného rozdielu oproti kombinácii. Signály vyžadujú prospektívne potvrdenie a nepreukazujú kauzalitu.