Článok analyzuje prechod od terénnych experimentov k veľkým politickým zásahom, kde mnohé úspešné programy pri rozšírení nedosahujú očakávané výsledky[1][2]. Fenomén nazývaný „scale-up effect“ spôsobuje zmenu veľkosti účinku intervencie pri prechode z malého výskumného nastavenia na populáciu širokú implementáciu, čo môže byť negatívne alebo pozitívne[1]. Tento efekt ovplyvňujú rôzne faktory, vrátane incentív aktérov v trhu tvorby vedomostí[1][2]. Autori identifikujú tri kľúčové ingrediencie pochopenia scale-up efektu cez ekonomickú optiku[1]. Navrhujú dvanásť opatrení pre výskumníkov, tvorcov politík, financovateľov a stakeholderov, aby sa predišlo hrozbám škálovateľnosti[2]. Medzi návrhy patrí opatrné hodnotenie výsledkov experimentov, vyhýbanie sa škálovaniu bez dostatočných dôkazov účinnosti, podpora replikačných štúdií a využívanie multi-site trialov na zisťovanie variability účinkov[1][2]. Cieľom je posilniť dôveru v experimentálne zistenia pre ich lepšie využitie vo veľkých politikách[2].