Mikroplasty sa nachádzajú v potravinách, vode, vzduchu a domácom prachu a môžu preniknúť do mozgu cez oslabenú hematoencefalickú bariéru.[1][2] Nová štúdia identifikuje päť hlavných mechanizmov poškodenia mozgu: aktiváciu imunitných buniek, zvýšený oxidačný stres, narušenie hematoencefalickej bariéry, poškodenie mitochondrií a priame poškodenie neurónov.[1][2] Oslabená bariéra umožňuje aktiváciu imunitných buniek a zápalových molekúl, čo zhoršuje poškodenie jej buniek.[1][2] Mikroplasty narúšajú produkciu energie v mitochondriách, čím znižujú tvorbu ATP, oslabujú aktivitu neurónov a vedú k poškodeniu mozgových buniek.[1][2] Tieto mechanizmy sa navzájom ovplyvňujú a zvyšujú rozsah poškodenia.[1][2] Štúdia spája mikroplasty s Alzheimerovou chorobou prostredníctvom zvýšeného nahromadenia beta-amyloidu a tau proteínov a s Parkinsonovou chorobou cez agregáciu α-synukleínu a poškodenie dopamínergných neurónov.[1][2] Koncentrácia mikroplastov v ľudskom mozgu stúpla o 50 % za posledných osem rokov (2016–2024) a mozog ich obsahuje viac ako obličky či pečeň.[4] V vzorkách mozgov z roku 2024 tvorili mikroplasty priemerne 0,5 percenta ich hmotnosti.[8]