Nová správa IFRC Svetová katastrofálna správa 2026 ukazuje, ako dezinformácie podporujú nepriateľstvo a vedú k rozhodnutiam poškodzujúcim zdravie.[1][4] Škodlivé informácie a dehumanizujúce naratívy čoraz viac podkopávajú dôveru a ohrozujú životy humanitárnych pracovníkov.[1][4] Počet ľudí potrebujúcich humanitárnu pomoc sa v tom istom období viac ako zdvojnásobil.[1] Digitálne platformy sú úrodnou pôdou pre lži, ktoré sa šíria s bezprecedentnou rýchlosťou a dosahom, pričom ich zosilňuje umelá inteligencia.[1] Správa uvádza príklady ako povodne vo Valencii v roku 2024, kde falošné obvinenia obmedzili pomoc a viedli k útokom na dobrovoľníkov.[1] V Južnom Sudáne fámy o otrávenej pomoci spôsobili vyhýbanie sa záchranným zásahom a hrozby voči zamestnancom Červeného kríža.[1] Podobné incidenty sa vyskytli v Libanone, Bangladéši, Sudáne, Mjanmarsku, Peru, USA, Novom Zélande, Kanade, Keni a Bulharsku.[1] Približne 94 percent katastrof riešia národné úrady a miestne komunity bez medzinárodnej intervencie.[1]