Články zoradené podľa relevancie (najdôležitejšie prvé)
← Späť na archívKosáčikovitá anémia je jednou z najrozšírenejších a najrýchlejšie rastúcich genetických porúch na svete. Štúdia Global Burden of Diseases, Injuries and Risk Factors Study odhaduje, že takmer 8 miliónov ľudí žije s týmto ochorením. Úmrtnosť na kosáčikovitú anémiu vzrástla medzi rokmi 2000 a 2023 o 18,4 %, zo 45 600 na 54 000 úmrtí. Subsaharská Afrika je domovom troch štvrtín detí narodených s týmto ochorením. V tejto oblasti spôsobuje viac ako jedno z 20 úmrtí u detí mladších ako 5 rokov. Väčšina postihnutých detí sa nedožije dospelosti. Téma je predmetom nového seminára v časopise The Lancet.
Inštitút pre výskum vírusov v Ugande (UVRI) bol založený v roku 1936 Rockefellerovou nadáciou ako Výskumný inštitút žltej horúčky.[1][3] V rokoch 1936 až 1972 izoloval 124 kmeňov vírusov a 24 nových vírusov, vrátane Chikungunya, O'nyong'nyong, Zika, West Nile, Bunyamwera, Bwamba a Sindbis.[1][2] V roku 1942 sa stal kľúčovým distribučným centrom pre vakcíny proti žltej horúčke v Afrike a na Blízkom východe.[1] V roku 1950 bol premenovaný na Východoafrický výskumný inštitút vírusov a označený ako regionálne centrum WHO pre arbovírusy.[1][3] Po rozpade Východoafrickej komunity v roku 1977 získal súčasný názov Uganda Virus Research Institute.[1][3] V roku 1987 začal výskum HIV a stal sa referenčnou laboratóriou pre diagnostiku a sledovanie HIV.[1] Dnes slúži ako národné a regionálne referenčné centrum pre vektormi prenášané vírusové ochorenia, laboratórium WHO pre chrípku, žltú horúčku, osýpky, ružienku a polio.[1][2]
Sir Nicholas John White bol britský lekár a výskumný pracovník špecializujúci sa na tropické choroby, ktorý sa narodil 13. marca 1951 a zomrel 1. februára 2026[1]. Počas svojej takmer päťdesiatročnej kariéry sa venoval najmä výskumu malárie a prispel k transformácii jej liečby na celosvetovej úrovni[4]. Spolu s kolegom Françoisom Nostendom zistil, že artemizín, liek objavený čínskymi výskumníkmi, sa v tele rýchlo metabolizuje, a preto navrhol kombinovať ho s dlhšie pôsobiacim liekom, čo viedlo k vývoju artemizín-založených kombinovaných terapií (ACT)[2]. Tieto liečby boli bezpečnejšie a ľahšie na použitie ako chinin, ktorý bol štandardným liekom od 19. storočia[2]. Jeho výskum pomocou medzinárodných klinických skúšok poskytol dôkazy, že artemizín-založené kombinované terapie sa stali globálnym štandardom na liečbu malárie, vrátane intravenózneho artesunátu na liečbu ťažkej malárie[1]. Okrem malárie sa venoval aj výskumu ďalších infekčných chorôb vrátane tetanu, dengue horúčky a počas pandémie COVID-19 viedol svetovo najväčšiu skúšku potenciálnych preventívnych liekov[2]. Jeho práca zachránila milióny životov a jeho prínos bol uznaný britským rytierstvom v roku 2017[7].
Vedci objavili nové húževnaté proteíny viažuce DNA v sopečných jazerách a hlbokomorských prieduchoch, ktoré prežívajú extrémne podmienky. Tieto proteíny zostávajú stabilné pod vplyvom tepla, soli a drsnej chémie. Výskumníci ich našli po skenovaní obrovských genetických databáz. Jeden z týchto proteínov výrazne zlepšil rýchle diagnostické testy LAMP, čím ich urobil rýchlejšími a citlivejšími. Objav by mohol pomôcť vytvoriť lepšie nástroje na zisťovanie infekčných chorôb.
Onko MD Špeciál GU ASCO 2026 prináša výber najdôležitejších dát z oblasti onkológie, konkrétne zameraný na urogenitálne nádory. Newsletter sa zameriava na novinky, ktoré môžu postupne ovplyvniť klinickú prax. Vydanie #14 sa špeciálne venuje dátam z GU ASCO 2026. Jednou z prezentovaných štúdií je PEACE-3, ktorá skúmala kombináciu enzalutamidu a rádia-223 u pacientov s metastatickým kastračne rezistentným karcinómom prostaty (mCRPC) s kostnými metastázami. Štúdia preukázala zlepšenie celkového prežívania (OS) pri kombinovanej liečbe, avšak za cenu vyššej toxicity. Otázkou zostáva, aký bude reálny prínos tejto kombinácie v súčasnej klinickej praxi, vzhľadom na predliečenie pacientov abiraterónom.
Rakovina pľúc je v Brazílii hlavným problémom verejného zdravia. Podľa odhadov GLOBOCAN od Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny bolo v roku 2022 v krajine 44 213 nových prípadov a 38 292 úmrtí na rakovinu pľúc. Choroba spôsobuje vysokú morbiditu a úmrtnosť. Znižuje kvalitu života, vedie k strate produktivity a má nízku mieru prežitia. Rakovina pľúc predstavuje vysoké náklady pre brazílsky systém verejného zdravotníctva SUS. Autori zdôrazňujú naliehavú potrebu národného programu skríningu rakoviny pľúc.
Toto je opravný dodatok k prehľadovému článku v časopise The Lancet s názvom „Agonisty receptora GLP-1 a lieky na báze inkretínov novej generácie: metabolické, kardiovaskulárne a renálne prínosy“, publikovaného v roku 2026 (407: 892–908). Autori sú Michael A. Nauck, Katherine R. Tuttle, Matthias H. Tschöp a Matthias Blüher. V príslušnosti Matthiasa H. Tschöpa sa pridáva Ludwig-Maximilians-Universität München (LMU Munich), Mníchov, Nemecko. V sekcii Vyhlásenie o záujmoch boli opravené údaje pre Michaela A. Naucka, Matthiasa H. Tschöpa a Matthiasa Blühera. Dodatok bol upravený a opravy boli zverejnené v online verzii 12. marca 2026.
Kosáčikovitá anémia je dedičná genetická porucha červených krviniek spôsobená mutáciou v géne pre hemoglobín, ktorá vedie k deformácii červených krviniek do tvaru kosáčika[1][2]. Tieto deformované krvinky majú skrátený čas života (10 až 20 dní namiesto normálnych 120 dní) a blokujú krvné cievy, čím prerušujú prívod kyslíka do tkanív a spôsobujú chronickú anémiu[1][3]. Chorobu charakterizujú bolestivé vazookluzívne krízy, ktoré môžu postihnúť chrbát, hrudník, končatiny a brucho, ako aj akútny hrudný syndróm podobný zápaľu pľúc[1][2]. Medzi ďalšie vážne akútne komplikácie patrí cievna mozgová príhoda (mŕtvica) spôsobená blokádou prietoku krvi v mozgu a zvýšená náchylnosť na infekcie v dôsledku poškodenia sleziny[1][3]. Chronické komplikácie zahŕňajú postupné poškodenie prakticky všetkých orgánových systémov vrátane obličiek, pľúc, srdca, očí a kostnej drene[3][4]. Chorobu sprevádzajú príznaky ako únava, dýchavičnosť, žltačka, spomalený rast u detí a problémy s očami vrátane slepoty[1]. Kosáčikovitá anémia sa najčastejšie vyskytuje u ľudí, ktorých predkovia pochádzali z Afriky, Saudskej Arábie, Indie a oblasti Stredozemného mora[1].
Nemám prístup k úplnému textu článku s názvom "[Correspondence] Advancing Indigenous men's health equity in gender justice action", ktorý ste uviedli. Dostupné vyhľadávacie výsledky obsahujú len informácie o Lancetovej komisii o rode a globálnom zdraví z apríla 2025, ktorá sa zaoberá rodovou spravodlivosťou v globálnom zdravotníctve, ale neobsahujú konkrétny obsah korešpondencie o zdraví domorodých mužov. Aby som mohol vytvoriť presný a faktický súhrn podľa vašich požiadaviek, potrebujem prístup k úplnému textu tohto špecifického článku. Odporúčam skontrolovať, či je článok dostupný v PubMed, na webovej stránke časopisu The Lancet alebo v inej medicínskej databáze.
Bohužiaľ, v poskytnutých výsledkoch vyhľadávania sa nenachádza článok s presným názvom "INTE-COMM" (Integrated community-based versus facility-based care). Dostupné sú informácie o štúdii INTE-AFRICA, ktorá skúmala integrovanú starostlivosť o HIV, cukrovku a hypertenziu v zdravotníckych zariadeniach v Ugande a Tanzánii[1]. Podľa štúdie INTE-AFRICA sa integrovaná starostlivosť, pri ktorej jedni zdravotníci spravujú všetky tri ochorenia s jednotným systémom lekární a zdravotníckych záznamov, neznížila kvalitu starostlivosti[1]. Medzi pacientmi s cukrovkou alebo hypertenziou bolo v integrovanej starostlivosti zachovaných v starostlivosti 89,0 % pacientov a v štandardnej starostlivosti 89,8 % pacientov[1]. Integrovaná starostlivosť neznížila ani účinnosť liečby HIV[1]. Štúdia zahŕňala 32 zdravotníckych zariadení v Ugande a Tanzánii s viac ako 5 000 účastníkmi starších ako 18 rokov[1]. Ak potrebujete informácie konkrétne o štúdii INTE-COMM, prosím poskytnite relevantné zdroje, pretože v aktuálnych výsledkoch vyhľadávania nie sú dostupné.
Učebnice sa mýlili, pretože ľudské vlasy nerastú tak, ako sa kedysi verilo. Nový výskum ukazuje, že vlasy nie sú vytlačené z korienkov. Namiesto toho pohybujúce sa bunky vo vnútri vlasového folikulu ťahajú vlas nahor ako mikroskopický motor. Pokročilé 3D zobrazovanie odhalilo špirálový pohyb týchto buniek, ktorý generuje potrebnú silu. Toto zistenie by mohlo zmeniť spôsob skúmania vypadávania vlasov. Vedci tak môžu navrhovať nové liečby na základe tohto mechanizmu.
TTHealthWatch je týždenný podcast od Texas Tech, v ktorom Elizabeth Tracey z Johns Hopkins Medicine a Rick Lange, MD z Texas Tech Health El Paso, diskutujú špičkové lekárske témy. Podcast sa zameriava na potenciálne výhody a riziká skríningu rakoviny hrubého čreva. Ďalšou témou je spánok u dospievajúcich. Skríning rakoviny hrubého čreva a konečníka je najúčinnejší na včasný záchyt ochorenia, čím znižuje úmrtnosť až o 30 %.[1] Zahŕňa testy na skryté krvácanie v stolici (TOKS) a kolonoskopiu, ktorá umožňuje odstránenie polypov počas vyšetrenia.[3][5] Na Slovensku je určený pre bezpríznakových ľudí vo veku 50-75 rokov raz za 2 roky, koordinovaný zdravotnými poisťovňami.[2][5] V roku 2025 bolo vďaka skríningu zachytených 1075 prípadov a rozoslaných takmer 190-tisíc pozvánok.[3] Žiadny skríning nie je 100 % účinný a kolonoskopia nesie malé riziko poškodenia čreva.[4]
Vedci vyvinuli „Smart Underwear“, nositeľné zariadenie zabudované do spodnej bielizne, ktoré meria plynatosť detekciou vodíka produkovaného črevnými mikróbmi.[1][2] Skoré testy ukázali, že ľudia môžu prejsť plynom približne 32-krát denne, čo presahuje predchádzajúce odhady.[1] Prístroj umožňuje sledovať črevnú mikrobiálnu aktivitu v reálnom čase počas každodenného života.[1][2] Zvýšený príjem vlákniny viedol k vyššej produkcii vodíka, čo zariadenie spolehlivo zaznamenalo.[1] Projekt Human Flatus Atlas, vedený gastroenterológom Brantleyho Halla z University of Maryland, mapuje normálne vzorce produkcie plynu naprieč populáciou.[1][2][4] Štúdia zahŕňa tri skupiny účastníkov: tých s vysokovlákninovou stravou a nízkou plynatosťou, jedincov s nadmernou plynatosťou a „normálnu“ skupinu medzi nimi.[2][4] Cieľom je vytvoriť referenčné hodnoty pre hodnotenie vplyvu stravy a probiotík na črevný mikrobióm.[1][4] Súvisiaca mobilná aplikácia sleduje jedlá fotografiami a spája ich s meraniami plynatosti.[6]
Nová správa IFRC Svetová katastrofálna správa 2026 ukazuje, ako dezinformácie podporujú nepriateľstvo a vedú k rozhodnutiam poškodzujúcim zdravie.[1][4] Škodlivé informácie a dehumanizujúce naratívy čoraz viac podkopávajú dôveru a ohrozujú životy humanitárnych pracovníkov.[1][4] Počet ľudí potrebujúcich humanitárnu pomoc sa v tom istom období viac ako zdvojnásobil.[1] Digitálne platformy sú úrodnou pôdou pre lži, ktoré sa šíria s bezprecedentnou rýchlosťou a dosahom, pričom ich zosilňuje umelá inteligencia.[1] Správa uvádza príklady ako povodne vo Valencii v roku 2024, kde falošné obvinenia obmedzili pomoc a viedli k útokom na dobrovoľníkov.[1] V Južnom Sudáne fámy o otrávenej pomoci spôsobili vyhýbanie sa záchranným zásahom a hrozby voči zamestnancom Červeného kríža.[1] Podobné incidenty sa vyskytli v Libanone, Bangladéši, Sudáne, Mjanmarsku, Peru, USA, Novom Zélande, Kanade, Keni a Bulharsku.[1] Približne 94 percent katastrof riešia národné úrady a miestne komunity bez medzinárodnej intervencie.[1]
Autori ďakujú Zheng Fu a Fulei Gu za zdôraznenie dôležitých dôsledkov ich sieťovej metaanalýzy. Súhlasia, že interpretácia údajov z krátkodobej randomizovanej kontrolovanej štúdie (RCT) si vyžaduje opatrnosť. Týka sa to najmä vysokorizikových klinických podmienok. Patrí sem perioperačná starostlivosť. Článok je odpoveďou autorov na korespondenciu o antidepresívach. Zameriava sa na perioperačné riziká QTc intervalu a sodíka.
Toto je opravný dokument (Department of Error) k článku Kishan AU a kol. publikovanému v Lancete 2026; 407: 1059–71 o použití a trvaní hormonálnej terapie s pooperačnou rádioterapiou pri rekurentnom karcinóme prostaty. V obrázku 3 mal nadpis štvrtého stĺpca znieť „Roky (95 % CI)“. Druhá veta v nadpise k obrázku 3 mala znieť „Podskupina s dlhodobou terapiou alebo bez nej zahŕňa údaje z RTOG 9601 a…“. Názov na obrázku 4A mal byť „Účinok liečby: rádioterapia + hormonálna terapia vs rádioterapia“. Názov na obrázku 4B mal byť rovnaký ako pri 4A: „Účinok liečby: rádioterapia + hormonálna terapia vs rádioterapia“. Názov na obrázku 4D mal znieť „Účinok liečby: rádioterapia + krátkodobá hormonálna terapia vs rádioterapia“.[1]
Vedci z Cambridge objavili chemickú reakciu poháňanú svetlom, ktorá umožňuje modifikovať zložité molekuly liečiv v posledných fázach vývoja. Tento nový prístup využíva LED lampu na vytvorenie základných väzieb uhlík-uhlík za miernych podmienok. Na rozdiel od tradičných metód sa nespolieha na toxické chemikálie ani drsné podmienky. Objav by mohol urýchliť objavovanie liekov a urobiť ho ekologickejším. Prielom vznikol nečakane počas neúspešného laboratórneho experimentu.
Článok "A Case of Coagulopathy in the Perioperative Setting" sa zaoberá prípadom koagulopatie v perioperačnom prostredí. Publikovaný je v Anesthesiology News, nezávislých mesačných novinách pre anesteziológov. Článok sa zameriava na rozhodovanie o najlepších antikoagulačných látkach v perioperačnej anesteziológii. Publikácia je najčítanejšia v oblasti anestéziológie v Spojených štátoch. Copyright patrí spoločnosti McMahon Publishing. Reprodukcia celku alebo častí bez povolenia je zakázaná. Článok je dostupný aj online.
Programová vyhláška na rok 2026 ráta s výdavkami na zdravotnú starostlivosť vo výške 8,85 miliardy eur.[1][3] Ide o medziročný rast o 541 miliónov eur, čo predstavuje 6,52 percenta oproti schválenému rozpočtu na tento rok.[2] Vyhláška zohľadňuje rast mzdových výdavkov o 6,57 percenta s dopadom viac ako 294 miliónov eur, vplyv starnutia populácie, infláciu na nemzdové výdavky, chorobnosť a dobeh kategorizovaných položiek.[1][3] Minimálna suma na prevenciu je stanovená na 230 miliónov eur.[1][3] Celkové úsporné opatrenia dosahujú približne 242 miliónov eur, z čoho 135 miliónov eur na liekoch a zdravotníckych pomôckach, 66 miliónov eur z benchmarkingu v nemocniciach a 40 miliónov eur z ďalších opatrení.[1][3] Vyhláška podporuje stabilizáciu personálu, efektívnejšiu organizáciu starostlivosti, presun výkonov do jednodňovej starostlivosti, znižovanie čakacích lehôt a plnenie reformných záväzkov.[1] Na lieky, pomôcky a dietetické potraviny je alokovaných viac ako 2,07 miliardy eur s nárastom o 465 miliónov eur oproti roku 2025.[5]
Vertikálne programy zdravotnej starostlivosti boli vysoko účinné pri rýchlom zavádzaní služieb HIV v krajinách s vysokou záťažou v južnej a východnej Afrike. S zlepšeným prístupom k starostlivosti a predĺženou dĺžkou života sú ľudia s HIV postihnutí neprenosnými chorobami, najmä hypertenziou a cukrovkou, v podobnej miere ako ľudia bez HIV. Tento posun vedie k rastúcej potrebe prechodu programov vertikálnej starostlivosti na integrované národné systémy zdravotnej starostlivosti. Cieľom je zabezpečiť udržateľnosť takýchto systémov v subsaharskej Afrike. Článok zdôrazňuje presun integrovanej starostlivosti priamo do komunít.
Nové bilaterálne dohody medzi USA a niekoľkými africkými krajinami o globálnom zdraví čelia kritike. Ustanovenia týkajúce sa zdieľania údajov a ďalších podmienok vyvolali obavy o suverenitu týchto krajín. Správu o tom priniesol Gilbert Nakweya. Dohody váhajú v dôsledku týchto obáv. Tieto ustanovenia sú predmetom diskusie v rámci globálnych zdravotníckych iniciatív. Kritika sa zameriava výlučne na aspekty zdieľania informácií a súvisiacich podmienok.
V roku 2025 došlo k hlbokým narušeniam medzinárodného ekosystému verejného zdravia, ktoré predstavovali významné hrozby aj nové príležitosti pre africký región WHO.[nenájdené] Pre tento región bol rok 2025 obdobím prehodnotenia, prehodnotenia a strategického preorientovania.[nenájdené]
Korespondencia sa zaoberá bezpečnosťou antidepresív v perioperačnom období, konkrétne ich vplyvom na QT interval a hladinu sodíka v krvi.[1][2] Autori upozorňujú, že výsledky metaanalýzy od Tobyho Pillingera a jeho kolegov, ktoré vychádzajú z akútnych štúdií s nízkim rizikom, môžu byť zavádzajúce pre perioperačnú starostlivosť.[1] V perioperačnom prostredí sú riziká spojené s predĺžením QT intervalu a hyponatriémiou (nízka hladina sodíka) zosilnené.[1] Tricyklické a heterocyklické antidepresíva zvyšujú riziko kardiálnych komplikácií a môžu spôsobiť závažné arytmie typu Torsades de Pointes, najmä pri dlhšom QT intervale nad 500 msek.[1][2] Pri liečbe antidepresívami je odporúčané pravidelne monitorovať EKG u osôb starších ako 50 rokov a kontrolovať hladiny kaliémie a magnézia.[2] Liečba by mala začínať pomaly so postupným zvyšovaním dávok a bez prekročenia odporúčaných dávok.[2]
Nemôžem vytvoriť súhrn požadovaného článku, pretože v poskytnutých výsledkoch vyhľadávania sa nenachádza článok s názvom "Quiz Time: Why Did RFK Jr. Have Surgery?" z portálu MedPage Today. Výsledky vyhľadávania obsahujú informácie o Robert F. Kennedy Jr. ako ministrovi zdravotníctva a jeho postojoch k očkovaniu, ale nie konkrétny článok o jeho operácii, ktorý ste požiadali zsumarizovať. Ak máte k dispozícii text tohto článku, môžem vám pomôcť s jeho faktickým súhrnom v slovenčine podľa vašich požiadaviek.
Nový film Hamlet z roku 2025 režíruje Aneil Karia s Rizom Ahmedom v hlavnej úlohe. Dej je presunutý do súčasného Londýna do prostredia britsko-juhoázijskej rodiny a kapitalistického impéria nehnuteľností. Hamlet sa vracia z pohrebu otca, ktorého vraždil strýko Claudius, ktorý sa oženil s jeho matkou a prevzal rodinný biznis. Duch otca vyzýva Hamleta na pomstu, čo ho vedie k hnevu, zmätku a šialenstvu. Adaptácia zachováva pôvodný príbeh Shakespeara o zrade, pomste a šialenstve, no vynecháva postavu Horatia a prerozdeľuje jej rolu na Oféliu a Laerta. Film sa zameriava na témy smútku, korupcie, bezmocnosti a nespravodlivosti v modernom svete. Vyjde vo februári 2026.[1][2][3][4]