Suché oko je ochorenie, ktoré narúša rovnováhu slzného filmu a postihuje povrch oka[1]. Perimenopauzálne ženy sú na toto ochorenie vystavené extrémne vysokému riziku, pričom základnou príčinou je porucha pohlavných hormónov spôsobená zlyhaním vaječníkov[1]. Pokles estrogénu vedie k zmene funkcie slzných žliaz a zníženej hydratácii očí, zatiaľ čo pokles androgénov narúša tvorbu mastnej zložky slzného filmu, čo spôsobuje jeho nestabilitu[1]. Okrem hormonálnych zmien prispievajú k riziku ochorenia aj chronická imunitná zápalová odpoveď, neuroendokrinné zmeny, perimenopauzálna depresia, poruchy spánku a používanie hormonálnej substitučnej terapie[1]. Príznaky suchého oka zahŕňajú pálenie, rezanie, začervenanie, rozmazané videnie a niekedy nadmerné slzenie ako kompenzačný mechanizmus[1]. Výskum potvrdil, že približne 79 % menopauzálnych a postmenopauzálnych žien má príznaky syndrómu suchého oka, pričom najčastejším príznakom je citlivosť na svetlo[1]. Vzhľadom na zložitosť rizikových faktorov je potrebné individualizované prístupy k prevencii a liečbe suchého oka u žien v perimenopauze[1].