Retrospektívna kohortová štúdia na 140 pacientoch s pokročilým alebo rekurentným karcinómom krčka maternice analyzovala faktory spojené s včasnou rezistenciou na inhibítory PD-1 po aspoň dvoch cykloch liečby. Rezistencia sa vyvinula u 68 pacientov (48,6 %). Pacienti s rezistenciou mali významne vyšší východiskový pomer neutrofilov k lymfocytom (NLR: 4,09 ± 1,64 vs. 3,02 ± 1,28, p < 0,001) a vyššiu hladinu laktátdehydrogenázy (LDH: 264,4 ± 88,9 U/L vs. 216,8 ± 69,4 U/L, p = 0,003). Rezistentné pacientky boli častejšie liečené predtým chemoterapiou (47,2 %, p = 0,018). V multivariabilnej analýze boli NLR (OR = 1,62, 95 % CI 1,21–2,17, p = 0,002) a LDH (OR = 1,05 na zvýšenie o 10 U/L, 95 % CI 1,01–1,09, p = 0,012) nezávislými prediktormi rezistencie. Kombinovaný model s NLR, LDH, PD-L1 a predchádzajúcou chemoterapiou dosiahol AUC 0,842 (95 % CI 0,773–0,911). Prieskumná analýza ukázala mieru kontroly ochorenia 72,2 % pri kombinovaných režimoch PD-1 u predtým rezistentných pacientov.