Nekróza hlavice stehennej kosti (FHN) je progresívna a invalidizujúca porucha spôsobená zníženým prívodom krvi do hlavice stehennej kosti. Súčasné liečby sa zameriavajú hlavne na spomalenie progresie, no často nedokážu zvrátiť nekrózu v ranom štádiu ani spoľahlivo zabrániť postupu ochorenia. Väčšine prístupov chýbajú presné molekulárne ciele pre včasnú intervenciu. Ozónová terapia predstavuje potenciálnu možnosť vďaka pleiotropným biologickým účinkom, ako je modulácia oxidačného stresu, zlepšenie mikrocirkulácie a protizápalová aktivita. Mechanizmy ozónovej terapie však zostávajú nedostatočne pochopené. Klinické dôkazy sú obmedzené a nekonzistentné, pričom absencia štandardizovaných protokolov bráni jej dôkazovo podloženej implementácii. Článok navrhuje biomarkery ako translačný most spájajúci biologické reakcie vyvolané ozónom s patológiou FHN. Ďalej načrtáva dynamický rámec riadený biomarkermi, ktorý umožní vyvinúť ozónovú terapiu z empirického zásahu do mechanizmami informovanej, personalizovanej a štandardizovanej presnej stratégie.