Článok popisuje prípad 65-ročnej ženy prijaté s akútnym infarktom v ľavých bazálnych gangliách a periventrikulárne. Mala komorbidné diabetické ochorenie obličiek v štádiu IV a renálnu anémiu. Po mŕtvici jej hladina NT-proBNP zostala trvalo zvýšená nad 20 000 pg/ml, hoci bola klinicky stabilná s normálnou srdcovou štruktúrou a funkciou na echokardiografii. Interpretovali to ako vyčerpanie kardiovaskulárnych rezerv a zaviedli individuálnu rehabilitačnú stratégiu „opatrného začatia a postupnej progresie“. Multidisciplinárny tím optimalizoval objemový stav, upravil anémiu a monitoroval postupný rehabilitačný protokol. Pacientka úspešne ukončila rehabilitáciu bez kardiovaskulárnych komplikácií a preukázala neurologické zlepšenie. Záver zdôrazňuje, že pri komplexných komorbiditách vysoké NT-proBNP môže signalizovať vyčerpanie rezerv, nie nutne srdcové zlyhanie, a individualizovaná skorá rehabilitácia je bezpečná za predpokladu dôkladného manažmentu.