Článok opisuje osobný zážitok lekára, ktorý sa staral o kolegyňu s metastatickou rakovinou, kde nebolo čo povedať a len si vymenili pohľady na nevyhnutné. Bývalá kolegyňa z BMJ, Tessa Richards, dostala metastatickú rakovinu v roku 2003, 20 rokov po tom, čo opustila kariéru lekárky a pripojila sa k redakcii BMJ. V tom čase boli články navrhujúce „liek“ na rakovinu ukladané do zásuvky ako nepravdepodobné. Úmrtnosť na rakovinu vyvrcholila v roku 1989 (doi:10.1136/bmj.s491). Dôraz sa kládol na prevenciu, zatiaľ čo liečba sa javila beznádejná s viac bolesti a malým prínosom.