Štúdia analyzovala priestorovú a morfologickú organizáciu mitochondrií v neurónoch pomocou elektronovej mikroskopie konektómu Drosophila, čím odhalila kvantitatívne pravidlá pre státisíce mitochondrií v tisíckach neurónov[1][2][3]. Mitochondrie sú umiestnené s presnosťou 2–3 μm vzhľadom na synaptické a štrukturálne prvky, pričom vykazujú systematické rozdiely podľa typov neurónov a kompartmentov ako axóny, dendrity a spojovacie káble[1][2][3]. Morfologické vlastnosti mitochondrií sú špecifické pre typ bunky a neurotransmiteru, čím slúžia ako odtlačky na identifikáciu neurónov[2][3]. Dlhšie a menej okrúhle mitochondrie sa častejšie vyskytujú v dendritoch než v axónoch alebo spojovacích kábloch[1]. Rozdiely medzi typmi neurónov sú rovnako veľké ako rozdiely medzi kompartmentmi v rámci jedného neurónu a koordinujú sa naprieč segmentmi[1]. Lokalizácia mitochondrií koreluje s regionálnou aktivitou a postsynaptickými cieľmi[1][2][3]. Analýza konektómu vizuálnej kôry myši potvrdila špecifickú morfológiu podľa typu buniek a čiastočne odlišné pravidlá pozicionovania[1][2][3]. Výsledky ukazujú mitochondrie ako organyley vložené do obvodov, ktorých distribúcia spája subcelulárnu architektúru s konektivitou mozgu[1][2][3].