Popôrodná depresia (PPD) postihuje približne 10–15 % žien po pôrode a ovplyvňuje blaho matiek aj dojčiat. Črevný mikrobióm moduluje náladu a správanie matky prostredníctvom os mikrobiota-črevo-mozog, ktorá zahŕňa obojsmernú komunikáciu s genetickými a epigenetickými zmenami. Zmeny v črevnej mikroflóre sú spojené s imunitnou dysreguláciou, zápalom a nerovnováhou neurotransmiterov, čo prispieva k patofyziológii PPD. Genómové asociačné štúdie (GWAS) odhalili genetické rizikové lokusy a epigenetické mechanizmy ako metylácia DNA či modifikácie histónov ovplyvňujúce génovú expresiu. Črevný mikrobióm pôsobí na epigenetické zmeny, vrátane metabolizmu cholínu, ktorého dysregulácia zvyšuje riziko PPD. Článok navrhuje terapeutické možnosti ako probiotiká, prebiotiká a cielené epigenetické terapie na obnovu mikrobiómu a epigenetickej rovnováhy.