Článok opisuje tri prípady pacientov, kde nedostatočné klinické vyšetrenie viedlo k nesprávnej diagnóze. Staršia žena s osteoporózou po páde bola v urgentnej starostlivosti diagnostikovaná ako svalové natiahnutie, hoci mala prechodovú inkontinenciu moču, citlivosť v chrbtici, slabosť bedrových ohýbačov a hyperreflexiu kolien, čo ukazovalo na vertebrálnu fraktúru. Pacient s astmou, srdcovým zlyhaním a nedávnou operáciou prietrže bol u pulmonológa vyšetrený ako normálny, no neskôr mal zlyhanie srdca a príznaky perforovaného čreva. Starší muž s hypoxiou, hypotenziou a tuposťou pri perkusii chrbta bol na pohotovosti nesprávne liečený ako srdcové zlyhanie, hoci mal multilobárnu pneumóniu, na ktorú zomrel. Autor zdôrazňuje, že moderný medicínsky výcvik zanedbáva klinické zručnosti, najmä fyzikálne vyšetrenie, čo ohrozuje bezpečnosť pacientov. Školský systém umožňuje postupu absolventov bez ovládania základných zručností, ako je rozlišovanie pneumónie od výpotku, abdominálnych katastrof, fraktúr alebo sepsy. Autor navrhuje radikálne prehodnotenie hodnotenia a postupu študentov medicíny.