Štúdia FAVOR IV-QVAS porovnávala dva prístupy k chirurgickej revaskularizácii u pacientov podstupujúcich operáciu srdcovej chlopne so sprievodným ochorením koronárnej artérie.[1] Prvá skupina pacientov bola vedená fyziologicky riadenou metódou s použitím angiograficky odvodenej frakčnej rezervy prietoku (Angio-FFR), zatiaľ čo druhá skupina bola vedená konvenčnou angiografiou.[1] Výsledky ukázali, že fyziologicky riadená metóda znížila perioperačné komplikácie takmer na polovicu v porovnaní s konvenčným prístupom.[1] Primárnym cieľom štúdie bolo meranie zložených výsledkov vrátane smrti, infarktu myokardu, mozgovej príhody, neplánovanej koronárnej revaskularizácie a nového zlyhania obličiek vyžadujúceho dialýzu do 30 dní po operácii.[1] Pri sledovaní trvajúcom v priemere 30 mesiacov skupina vedená Angio-FFR vykazovala lepšie výsledky v sekundárnom zloženom cieľovom ukazovateli (20,7 % verzus 26,8 %; pomer rizika 0,74; p=0,04).[1] Tieto nálezy naznačujú, že Angio-FFR môže byť užitočným nástrojom pri chirurgickom plánovaní, ktorý umožňuje chirurgom prispôsobiť revaskularizáciu hemodynamicky relevantným léziám.[1]