Vojna na Blízkom východe zatiaľ výrazne nenarušila globálne farmaceutické dodávateľské reťazce.[2] Najväčší dopad sa prejavuje v regióne, kde sa vyrába len 0,3 % liekov a 0,6 % aktívnych farmaceutických zložiek.[2] Konflikt narúša kľúčové lodné a vzdušné trasy, čo núti výrobcov, najmä v Indii a EÚ, hľadať alternatívne cesty cez Hormuzský prieliv.[2][3] Najohrozenejšie sú lieky s krátkou trvanlivosťou ako vakcíny, inzulín, biologiká a onkologické terapie.[1][3] Krátkodobé riziko nedostatku liekov je nízke vďaka zásobám: krajiny EÚ majú 2-6 mesiacov rezervy, farmaceutické firmy 180 dní hotových produktov a distribútori 25-30 dní.[3] Náklady na alternatívne prepravy, ako 45 % nárast cien leteckej dopravy z Ázie do Európy, môžu byť prenesené na spotrebiteľov.[3] Dĺžka konfliktu určí závažnosť dopadu na farmaceutický priemysel.[2][1]