Štúdia uskutočnila 11 fokusových skupín s 10 rodinnými zdravotníckymi tímami (FHT) a celkovo 48 účastníkmi, priemerne štyria na skupinu, počas druhej vlny pandémie COVID-19 napriek výzvam fyzického dištancovania.[1] Primárne zdravotnícke tímy preukázali úspešnú spoluprácu aj bez fyzickej spoluúčasť, vďaka predpandemickej tímovej funkcii, interakciám počas pandémie a zdieľanej odolnosti.[1] Prechod z osobnej na virtuálnu starostlivosť prebehol cez noc bez dostatočnej prípravy, no existujúce základy umožnili rýchle vytvorenie psychologickej bezpečnosti.[1] Štúdia identifikuje medzeru v spolupráci medzi primárnymi zdravotníckymi tímami a inými komunitnými agentúrami, kde takéto prepojenia boli výnimkou.[1] Autori vyzývajú na akademické partnerstvá na transformáciu vzťahov v tímovej primárnej starostlivosti, aby sa udržala investovaná spolupráca.[1] Virtuálna starostlivosť môže ponúknuť nové príležitosti na kreatívnu spoluprácu naprieč organizáciami pre komplexnejšiu pacientovo-centrovanú starostlivosť.[1]