Štúdia fázy 2 POLAR skúmala udržiavaciu liečbu pembrolizumabom a olaparibom u 63 pacientov s metastatickým karcinómom pankreasu, ktorí dosiahli kontrolu ochorenia po platinovej chemoterapii.[1] Pacienti boli rozdelení do troch skupín: skupina A (33 pacientov s HRD mutáciami BRCA1/2 alebo PALB2), skupina B (15 pacientov s inými HRD mutáciami) a skupina C (15 pacientov citlivých na platinu bez HRD mutácií).[1] V skupine A bola objektívna odpoveď nádoru 35 % (95 % CI: 15-59 %) a miera bez progresie po 6 mesiacoch 64 % (95 % CI: 49-82 %), čo nespĺňalo primárne ciele štúdie.[1] Medián bezprogresívnej prežívania bol 8,3 mesiaca (95 % CI: 5,3-nebolo dosiahnuté) v skupine A, 4,8 mesiaca (95 % CI: 4-12) v skupine B a 3,3 mesiaca (95 % CI: 1,9-4,8) v skupine C.[1] U 17 prežívajúcich pacientov bol medián sledovania 26,0 mesiaca (rozsah 1,4-52,5) a miera celkového prežívania po 2 rokoch 56 % (95 % CI: 41-76).[1] Preklinické analýzy ukázali, že molekulárna odpoveď v cirkulujúcej bunkovo-volnej DNA, vysoká hustota nádorových infiltračných lymfocytov a vyšší počet rámcových inseícií a neoantigénov súviseli s trvalým prínosom, najmä u HRD nádorov.[1] Výsledky podporujú presnú imunoterapiu u vybraných podskupín pacientov s rakovinou pankreasu.[1]