Štúdia emulovala randomizovanú kontrolovanú skúšku pomocou údajov z prospektívnej kohorty 11 169 austrálskych žien narodených v rokoch 1946–1951, zozbieraných každé 3 roky od roku 1996 do 2019. Porovnávala vzorce miernej až intenzívnej fyzickej aktivity (MVPA) počas 15 rokov (2001–2016) vo veku 50–65 rokov s úmrtnosťou zo všetkých príčin, kardiovaskulárnych ochorení (CVD) a rakoviny. Konzistentné dodržiavanie odporúčaní WHO (aspoň 150 minút MVPA týždenne) počas celého obdobia malo oproti nedodržiavaniu ochranný účinok na úmrtnosť zo všetkých príčin (pomer rizika RR: 0,50, 99,5 % CI [0,27; 0,94]; rozdiel rizika RD: −5,2 %; Bayesov faktor BF=5,71). Pre úmrtnosť na CVD (RR: 0,50, 99,5 % CI [0,19; 1,30]; RD: −2,1 %; BF=2,05) a rakovinu (RR: 0,35, 99,5 % CI [0,55; 1,17]; RD: −3,3 %; BF=2,26) boli zistenia menej presvedčivé. Začatie dodržiavania odporúčaní vo veku 55, 60 alebo 65 rokov nemalo jednoznačné benefity na úmrtnosť. Analýzy boli upravené o sociodemografické a zdravotné faktory pomocou marginálnych štrukturálnych modelov. Obmedzenia zahŕňajú sebahodnotenú fyzickú aktivitu a obmedzenú zovšeobecniteľnosť na všetky austrálske ženy v strednom veku. Záver odporúča ženám dodržiavať odporúčania fyzickej aktivity počas stredného veku kvôli výhodám pre úmrtnosť.