Článok skúma talamickú aktiváciu zrakovej kôry na úrovni jednotlivej synapsie prostredníctvom elektrickej stimulácie laterálneho genikulárneho jadra (LGN) a nahrávania monosynaptických odpovedí v neurónoch vrstvy 4 zrakovej kôry.[2] Pri nízkych až stredných prúdoch stimulácie vyvolávajú kortikálne spikes s nízkou až strednou pravdepodobnosťou, ktorá sa moduluje priebežným vizuálnym vstupom.[2] Opakovaná stimulácia pri 8–12 Hz silne inhibuje kortikálnu aktivitu, čím umožňuje mapovať recepčné pole summed thalamického vstupu do jednoduchých buniek.[2] Pri vyšších prúdoch (50–500 μA) stúpa pravdepodobnosť monosynaptických spikes a inhibícia trvá 50–200 ms.[2] Monokulárna deprivácia znižuje vnútornú excitabilitu dLGN buniek, mení latenciu prvého spike (z −39,6 ± 0,9 mV na −42,8 ± 1,1 mV, n=15, P<0,001) a znižuje prah.[1] Tieto zmeny sú spôsobené down-reguláciou Kv1 kanálov, čo potvrdzujú blokátory DTx-I a DTx-K, ktoré zvyšujú počet akčných potenciálov 3-násobne a skracujú latenciu.[1] Thalamo-kortikálne synapsy na L2/3 pyramidálnych neurónoch sú riedke, heterogénne v počte a hustote na dendritoch, pričom sú menšie ako kortikálne synapsy.[4]