Fay Bound-Alberti, spisovateľka a profesorka moderných dejín na King's College London, je autorkou knihy The Face: A Cultural History, ktorá sa zaoberá interdisciplinárnymi významami tváre[1]. Počas päťročného výskumného projektu si uvedomila, že celý život trpí zriedkavým stavom nazývaným prosopagnóza alebo tvárová slepota[1]. Prosopagnóza je neurologická porucha, pri ktorej postihnutý nedokáže rozpoznávať jednotlivé tváre[1]. Existujú dva medicínsky uznané typy tejto poruchy – zriedkavejšia forma vzniká po prekonaní ťažkej traumy a druhá forma vzniká ako následok poruchy vo vývoji[1]. Mechanizmus poruchy spočíva v poškodení časti mozgu zodpovednej za spracovanie informácií o tvárach, konkrétne okcipitálneho a temporálneho laloka[1]. Postihnutí ľudia vidia tváre normálne, ale ich mozog si túto tvár nedokáže zapamätať, čo je rozdiel od bežného mýtu, že by videli rozmazané alebo nejasné tváre[1]. Bound-Albertiina skúsenosť je popísaná v jej knihe, kde opisuje situáciu, keď nedokázala rozlíšiť svoju dcéru medzi davom ostatných batoliat v škôlke[1].