Alan R. Hinman bol epidemiológ a líder v oblasti verejného zdravia, špecializovaný na imunizáciu a prevenciu chorôb.[1][2] Narodil sa 23. marca 1937 v New Orleans, Louisiana, USA, a zomrel 26. januára 2026 v Decatur, Georgia, USA, vo veku 88 rokov po krátkej chorobe.[3] Získal bakalársky titul na Cornell University, lekársky titul na Western Reserve University a magisterský titul z verejného zdravia na Harvard University.[1][3] Od roku 1965 pôsobil v programoch verejného zdravia na štátnej, národnej a medzinárodnej úrovni, najmä v Centrách pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC), kde bol riaditeľom Divízie imunizácie (1977–1988) a Národného centra pre preventívne služby (1988–1995).[1][2] Pracoval aj pre zdravotnícke departmány štátov New York a Tennessee a dosiahol hodnosť zástupcu chirurga generála.[1][3] Po odchode do dôchodku v roku 1996 sa pripojil k Task Force for Global Health, napísal alebo spolunapísal viac ako 400 publikácií, pôsobil v rade Gavi, the Vaccine Alliance, a predsedal poradnému výboru WHO.[1][2][3] Bol zakladajúcim členom programu Voices for Vaccines a vyučoval ako profesor globálneho zdravia a epidemiológie na Rollins School of Public Health pri Emory University viac ako 25 rokov.[1][2] Prispel k eradikácii detskej obrny, ktorej incidencia klesla od roku 1988 o viac ako 99 %, a k iniciatíve prezidenta Cartera na imunizáciu.[2][3]