Globálna zdravotnícka pracovná sila sa blíži k bodu zlomu. Tento stav je spôsobený administratívnym preťažením, neefektívnymi pracovnými postupmi, vyhorením a zrýchľujúcimi sa odchodmi do dôchodku. Predpokladá sa, že do roku 2030 bude celosvetový nedostatok zdravotníckych pracovníkov dosahovať 11 miliónov. Súčasne s touto naliehavou situáciou dochádza k rýchlemu nástupu klinických nástrojov umelej inteligencie (AI), najmä generatívnych systémov. Tieto systémy sú už integrované do procesov dokumentácie, triedenia pacientov a podpory pracovných postupov. Preto by sa umelá inteligencia mala vnímať skôr ako stratégia na udržanie zamestnancov než ako náhrada za klinických pracovníkov. Jej cieľom je zachovať kariéry, odborné znalosti a ľudské jadro starostlivosti.