Štúdia skúmala, ako pocit pripadnutia na vysokej škole a sociálno-ekonomický status ovplyvňujú zámer študentov z menšinových skupín opustiť univerzitu vo Veľkej Británii (182 študentov). Výsledky ukázali, že vnímaná náročnosť kurzu a nižší subjektívny sociálno-ekonomický status sú najsilnejšími predikátormi úmyslu skončiť štúdium. Finančné ťažkosti bránili sociálnej integrácii študentov a viedli k ich izolácii na univerzitnom kampuse. Naopak, reprezentatívne učebné osnovy, rozmanité študentské skupiny a stabilné kultúrne komunity (ako náboženské združenia alebo bývanie v domácnosti rodičov) pôsobili ako psychologická ochrana proti akademickému vyčerpaniu a pocitu vylúčenia. Univerzity by mali prejsť od transakčných modelov k udržateľnej štrukturálnej rovnosti na ochranu zraniteľných skupín študentov.