Rýchla laboratórna identifikácia fibrinogénu Longmont: kazuistika a prehľad literatúry

Prípad sa týka pacienta s nestabilnou anginou pektoris, u ktorého boli pri preoperačnom vyšetrení zistené abnormálne nízke hladiny fibrinogénu. Klinické prejavy pacienta však boli v markantnom rozpore s výsledkami testov. Porovnávacou analýzou viacerých laboratórnych metód sa zistilo, že optická metóda merania fibrinogénu dávala falošne nízke výsledky (menej ako 0,35 g/L), zatiaľ čo magnetická metóda s guľôčkami ukázala normálne hodnoty (4,18 g/L; norma 2–4 g/L). Genetické testovanie nakoniec potvrdilo zriedkavú dysfibrinogenémiu – fibrinogén Longmont. Táto vzácna forma fibrinogénu môže spôsobovať rozdielne výsledky v závislosti od použitej metódy, reagenčného systému a algoritmu. Štúdia zdôrazňuje dôležitosť správnej interpretácie koagulačných testov na predchádzanie chybnej diagnózy a nesprávnej liečbe.