Výskum sa zameriava na modelovanie rizika infekcie západným Nílskym vírusom (WNV) v Taliansku pomocou strojového učenia na základe údajov o ľudských prípadoch z rokov 2014 až 2024. Model integroval environmentálne, sociálno-ekonomické a makroekologické faktory na predpovedanie rizika na úrovni obcí. Výsledky ukázali jedenásťnásobný nárast počtu ohrozených obcí z 184 v roku 2014 na 2 012 v roku 2024. Najdôležitejším faktorom rizika bola minimálna sezónna teplota, nasledovaná rokom monitorovania a hustotou obyvateľstva. Model úspešne identifikoval vznikajúce ohniská rizika pozdĺž Jadranského pobrežia a v južnom Taliansku pred oficiálnym výskytom ľudských prípadov v roku 2025. Výskum demonštruje, že zahrnutie makroekologických faktorov do modelovania rizika WNV umožňuje lepšie pochopenie a predpovedanie rozšírenia vírusu.