Objavenie činchóny ako antimalarika, Vicekráľovstvo Peru, okolo 1630

Činchóna je rod obsahujúci 23 druhov stromov z čeľade Rubiaceae, ktoré sú pôvodne z Južnej Ameriky. Jej kôra bola objavená v 1600-tych rokoch vo Vicekráľovstve Peru ako účinný liek na liečbu horúčok a malarických ochorení. V roku 1820 Pierre-Joseph Pelletier a Joseph Bienaimé Caventou izolovali z kôry činchóny dva alkaloidné látky – chinin a cinkonín – ktoré sú zodpovedné za jej liečivé účinky. Chinin je hlavným aktívnym princípom činchóny na liečbu malarií. Až v roku 1944, keď bola objavená molekulárna štruktúra chininu, bolo možné antimalarika vyrábať v komerčnom meradle. Činchóna bola po jej objavení intenzívne využívaná, čo viedlo k jej nadmernému vyťažovaniu a ohrozeniu populácií stromov. Objavenie činchóny ako antimalarika predstavuje jeden z najdôležitejších úspechov v histórii medicíny v boji proti malárií.