Článok komentuje štúdiu od Rusteho a spol. a fyziologické úvahy od Ripollés-Melchora a spol. zverejnené v British Journal of Anaesthesia. Autori zdôrazňujú, že kumulatívne trajektórie tekutinové bilancie by mali byť vnímané ako integrálne markery základnej patofyziológie šoku, nie ako úplne nezávislé a modifikovateľné expozície. Článok poukazuje na dôležitosť tohto pohľadu ako základu pre ďalšie analýzy. Autori zdôrazňujú niekoľko metodologických aspektov, ktoré by mohli zlepšiť kauzálnu interpretovateľnosť takýchto analýz. Cieľom je lepšie usmerniť budúci výskum v tejto oblasti. Článok sa zameriava na spájanie fyziologických poznatkov s kauzálnou inferenciou a emulovaním cieľovej štúdie.