Darcovstvo orgánov po mimotelovej kardiopulmonálnej resuscitácii (ECPR) môže byť eticky odôvodnené. Je to však podmienené pevným zakotvením v starostlivosti zameranej na pacienta, rešpektovaním jeho autonómie a proporcionalitou liečby. Rozhodnutia o pokračovaní alebo ukončení život udržiavajúcej terapie musia byť oddelené od úvah o darcovstve. Pre tieto procesy sú nevyhnutné transparentné postupy a silný etický dohľad. Podpora rodín pri rozhodovaní je kľúčová. Zdravotnícki pracovníci sú morálnymi aktérmi, ktorých pohľady a stres si zaslúžia uznanie a inštitucionálnu podporu.