Štúdia sledovala 236 dospelých pacientov (≥18 rokov) s ortodontickou diagnózou Class II Division 1, ktorí absolvovali ortodontickú liečbu. Merania sa vykonali pred liečbou a do 2 týždňov po jej ukončení pomocou 3D CT snímkov, pričom sa sledovalo 10 premenných tvrdých tkanív a 5 premenných mäkkých tkanív. Po liečbe sa pozorovali významné zmeny: zníženie uhlov ANB, U1-NA a L1-NB, zvýšenie interincizálneho uhla a zvýšenie nosogubného a mentolabálneho uhla. Obe pery sa posunuli smerom k estetickej rovine. Pri 12-mesačnom sledovaní (224 pacientov) bolo zachovaných 92,5 až 98,7 % zmien z liečby, pričom len malá časť pacientov (2,2–6,7 %) vykazovala merateľný relaps. Výskyt mäkkých tkanív bol spojený s pohybom rezákov, ale individuálna odpoveď tkanív zostáva ťažko predvídateľná.