Štúdia porovnávala dve metódy určovania vzťahu medzi čeľusťami pri úplnej zubnej protéze podporovanej implantátmi. Prvá metóda bola konvenčno-digitálny pracovný postup a druhá bola pracovný postup vedený 3D skenovaním tváre. Výskum sa zameral na pacientov s úplnou stratou zubov, ktorí potrebovali komplexnú implantologickú protetiku. Cieľom bolo zhodnotiť časovú efektivitu a mieru spokojnosti pacientov pri oboch prístupoch. Štúdia bola realizovaná na Ain Shams University a jej výsledky majú potenciál zlepšiť klinickú prax v oblasti maxilofaciálnej protetiky. Porovnanie týchto dvoch metód poskytuje cenné informácie o modernizácii diagnostických a plánovacích postupov v zubnom lekárstve.